Nuda a sneh a predvianočné nálady
(december 2009)
Je hrozné, ako sa príjemné veci miešajú z nepríjemnými, až chudák pes nevie, čo si má vlastne zo života vybrať. Prvú polovicu decembra bolo vonku nádherné blato. Fakt. Úžasné, priam dokonalé, občas pre spestrenie s nejakou špinavou kalužou, do ktorej sa dalo ponoriť úplne. Alebo výlet do hlbokej orby, kde sa bláto lepí na packy, až sú tri krát tak veľé, ako zvyčajne. Potom to všetko zamrzlo a začalo padať z neba to biele studené perfektné čosi, v čom sa dá nádherne válť, štekať, utekať. Akurát že na mňa nikto nemá čas. Panička sa učí, ja trčím celý deň v kotci. A navyše začala Erinka hárať, takže som oddelený ešte aj od kamošky. To fakt nie je fér. Už nech sú tu Vianoce a pojdeme k paničkiným rodičom, ktorí na mňa majú furt čas a nejaké dobroty k tomu. Haf.
Závodová premiéra v Tišnove
(november 2009)
Paničke skutočne a nadobro preskočilo a naznala, že si pojdeme moju nevycvičenosť a nevychovanosť vyskúšať na ostro do Tišnova, kde sa 8.11. konal Pozimní klubový závod. Predviedol som teda skutočne všetko, čo viem a aj niečo navyše. Suma sumárum: medzinárodna hanba a tretie miesto v skupine ZM. Viac napíše panička, až sa pri spomienke na to prestane triasť od zlosti a červenať.
Výcvikové sústredenie v Zbraslavi
(október 2009)
Týždeň po úspešne zložených ZOPkách sa v kynologickom areáli v Zbraslavi konalo výcvikové sústredenie pre aktívnych páničkov a šikovných psíkov. Okrem mňa a Erinky tam ešte bol Bertík Párečky, Charísek s Marťou, Fels a Rhea z Bratislavy a mnoho mnoho iných. Program bol skutočne náročný, vedľa klasického výcviku poslušnosti prišlo aj na nácvik stop, agility, a nesmeli chýbať ani srandozávody, ktoré sme pre zmenu nevyhrali, ale skončili sme druhí. Víkend som si užil tak, že som celý pondelok prespal.
Zložil som skúsku ZOP!
(september 2009)
Aby sa nevravelo, že len neposlúcham a robím starosti, tak som sa naozaj poznažil a poslednú septembrovú sobotu som spolu s paničkou zložil Zkoušku Ovladatelnosti Psa, skrátene ZOP. Na 95 bodov. Skromne priznávam, že som fakt frajer. Viac v sekcii Výcvik.
Výcvikový tábor v Chorvátsku
(september 2009)
Páničkovia sa tento rok skutočne odtrhli z reťaze a na záver leta pripravili akciu skutočne lahodkovú - dovolenku v Chorvátku pri mori, s výcvikom poslušnosti a vodnej záchranariny. Pre mňa to znamenalo 7 dní s plávaním, aportom a plávaním a aportom a aportom a plávaním. A ako správna aktívna trubka som mal už tretí deň pobytu tak zodraté vankúšiky na labkách, že som musel nosiť paničkine ponožky. Tak.
Veľká noc na Slovensku
(apríl 2009)
Na Veľkonočné prázdniny som bol opäť na Slovensku u páničkiných rodičov. Mali sme to tentokrát omnoho veselšie, ako na Vianoce, pretože s nami šla aj Erinka a k tomu ešte aj hárala... Aby toho nebolo málo... Mali sme úplne najsamkrásnejšie počasie a tak sme veľa výletovali. Pánikovia boli lyžovať vo Vysokých Tatrách, boli sme na Spišskom hrade a cestou domov sme sa stavili v Nízkych Tatrách, aby sme zistili, ako to tam vyzerá na jar... Bolo tam krásne, kvitli kvetinky, v tieni sa ešte držal sneh a poriadne sme sa s Erišákom vybláznili. Proste parádny výlet.
Lavínový výcvik v Nízkych Tatrách
(február 2009)
Úžasný týždeň plný snehu až nad hlavu som prežil s paničkou a jej kamošmi a mojimi kamošmi na chate v Nízkych Tatrách, kde sme trénovali poslušnosť a tiež základy záchranariny, konkrétne lavínového vyhľadávania. Napriek blativému počasiu v Brne sa nad nami nebo zľutovalo a poctilo nás krásnou snehovou nádielkou, ktorú po celý týždeň na našu veľú radosť pravidelne obnovovalo. Menej radostné už bolo vyhrabávanie auta každé ráno spod záveja a snehové reťaze, bez ktorých by sme sa k chate nedostali. Haf.
Kocúr nie je doma ... :)
(február 2009)
Pánička si povedala, že keď už viem tak pekne poslúchať, že si zaslúži prázdniny a tak si zbalila svojich sedem slivák a vybrala sa k rodičom a mňa nechala v Brne v rukách tyrana . Ale s tyranom mám uzavretý tajný pakt s krycím názvom Ži a nechaj žiť, takže kým sa panička trápi, či ma nikto nebije a neťahá za kožuch na krku, ja a tyran si užívame nevídanej voľnosti. Úplne najsamkrajšie na tom všetkom je, že je na cvičáku blata po kolená a preto som permanentne špinavý ... a tak som kúpaný a česaný tri krát denne, no to je komfort, to vám teda poviem... A na záver tyran ešte uznal, že mi trčia rebrá a začal ma lepšie kŕmiť. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak to už vlastne nie je žiaden tyran... asi prehodnotím svoj postoj k tomu dvojnohému tvorovi... Ale už sa teším, až sa panička znovi vráti a bude sa o mňa opäť starať... S tyranom je sranda, ale predsa len... u neho som adoptovaný a paničkin som jediný a vlastný.. Ak chápete čo tým myslím tak to je zatiaľ všetko a až sa vráti, tak určite zažijeme kopec dobrodružstiev, o ktorých vás budem informovať. Pac
Vianočné radovánky
(december 2008)
V utorok dopoludnia prifrčali do Brna paničkin tatik a bráška a naložili nás do auta a cestovali sme dlllllho dlho dlho až cez hranice a potom ešte dlhšie, až bola tma a boleli ma všetky kostičky a už som si myslel že nikdy nezastavíme ale nakoniec sme zastavili.... A hneď som vedel kde sme boli, boli sme u paničkiných rodičov :)) a tam na nás čakala mamka od páničky a tú ja mám veeeeľmi rád, lebo na mňa nikdy nekričí a stále ma pre mňa niečo dobré. Som šťastný. Som v raji. Všetci ma tu škrabkajú a ja na podlahe vrním blahom.... Každú chvíľu ma niekto venčí a hrá sa so mnou a ani pánička nemôže byť tak prísna ako obvykle, pretože keď sa na mňa krivo pozrie, tak to schytá od zvyšku ľudskej svorky :) Proste raj :))
A včera, to vám bol deň úplne najsamkrajší zo všetkých. Teda najprv sa tak vôbec netváril. Celý deň ťažká ignorácia od paničky, ktorá balila, varila a chystala. Večer začal úplne otrasne.. Zavreli ma do izby a na hodinu všetci odfrčali niekam sa baviť. Potom ale prišli a úplne mi to vynahradili. Dostal som fajnovú večeru rybu a kooopec zeleniny a vôbec žiadne granule. A potom, potom, ešte teraz sa oblizujem keď si na to spomeniem, ma ostatní kŕmili priamo od stola !!! Započul som niečo o Štedrom večeri a veľkej výnimke, ale koho zaujímajú detaily, keď má plné bruško oplátok a medu a orechov a ovocia mňam ! Keď konečne všetci dojedli ( a to im trvalo, ku koncu mi už ani nič nedávali, vraj aby ma nebolelo bruško, sobečci), tak sme sa presunuli do druhej izby, kde stál veľký zelený strom a pod ním zabalené škatule... A moja ľudská rodinka začala tie škatule rozbaľovať a tešiť a híkať a ďakovať... a predstavte si, jeden darček bol aj pre mňa!!! A bol v ňom nový uzol a pískacia loptička (starú zabila slečna erinkanová, ale vôbec sa na ňu nehnevám, táto je omnoho krajšia :)) ) tak veeľmi som sa tešil a chcel som aby sa aj ostatní tak tešili, ale vôbec si moje pokusy nevšímali, len ďalej rozbaľovali darčeky... zachránil to paničky tatko, ktorý sa nado mnou zľutoval :) Bol to úžasný večer. Všetci sme spokone ležali s plnými bruškami a novými hračkami. Dúfam, že aj zajtra to bude takto :)) To je odo mňa zatiaľ všetko :) HAF :)